Povaha
Akú má morča povahu?
Keď som si ešte ako malá raz doniesla vystrašenú morčaciu samičku z chovproduktu, hladkala som ju dve hodiny bez prestávky a úplne sa zmenila. Hneď bola so mnou kamarátka, správala sa priateľsky, žrala mi z ruky a spokojne mrmotala. Vtedy som si zafixovala, že morča stačí pár hodín hladkať a je skrotené. Keď som o pár rokov neskôr doniesla z chovproduktu inú morčaciu samičku, bola som veľmi prekvapená, že to nefungovalo. Myslela som si, že chyba je vo mne, že sa jej stále málo venujem. Až neskôr som pochopila, že morčatá - tak isto ako ľudia - majú každé inú povahu. Niektoré si zvykne o pár hodín, iné o pár týždňov, mesiacov, či dokonca mu to môže trvať aj rok. Počula som aj o morčati, ktoré si nezvyklo nikdy, ale ja som také nezažila, je to rarita. Väčšinou si vaše zvieratko bude zvykať týždeň či pár týždňov, záleží aj od toho, koľko sa mu budete vy venovať. (Viac v kapitole Privykanie.) Ako som už písala, samičky si zväčša zvykajú skôr ako samce, majú priateľskejšiu povahu, nemusí to však byť pravidlom. Samce zase častejšie bývajú šibali, radi behajú a menej obsedia na jednom mieste. Morča vie rozoznávať jednotlivých členov domácnosti. Nečakajte však, že ste mu chýbali a s radosťou vás privíta, ak ste boli dlhšie preč! Morča vždy s radosťou privíta iba jedlo, príp. výbeh, hladkanie alebo niečo iné, čo má rado. Morča si však pamätá, kto mu dáva potravu, a tomu najviac píli uši svojím pískaním - teda dožadovaním sa jedla. Dokážu dokonca rozoznať človeka aj keď ho nevidia. Neviem, či čuchom, chôdzou, alebo obidvoma spôsobmi dokopy. Niektoré morčatá sa viac či menej rady schovávajú, viac či menej rady behajú a tiež sa nechajú hladkať a sú viac či menej maznavé. Záleží to od ich povahy.
